Ak sa niekto rozhodne opustiť chladné Slovensko počas zimného obdobia tak je na výber vhodnej lokality viac než dosť atraktívnych destinácii. Nepochybne medzi takéto patrí aj karibská oblasť. V tomto prípade mám na mysli druhý najväčší ostrov v asi najznámejšom mori na svete. Ostrov Hispaniola, ktorý si medzi seba rozdelili Haiti a Dominikánska Republika.

V súčastnosti sa turizmu darí viacej práve v druhej zo spomínaných krajín, a preto sa aj my teraz aspoň v predstavách prenesieme na jeho juhovýchodné pobrežie. O tom, či tam pôjdete aj osobne už musíte rozhodnúť vy sami.

Masová turistika sa sústreďuje v strediskách, ako napríklad Punta Cana, Bávaro, La Romana a nepochybne aj hlavné mesto krajiny Santo Domingo. Tu sa dajú zažiť dokonale strojené atrakcie pre turistov, ktoré sú tak precízne pripravené, že im možno veria aj domáci obyvatelia. Avšak tí, ktorí chcú zažiť o niečo autentickejšiu chuť a podobu krajiny, by sa mali vybrať tam, kam chodia aj domáci obyvatelia.

Priznám sa, že o tomto mieste som nevedel skoro nič. Ako tip na skvelý výlet nám ho doporučil pár z Nemecka, ktorý tam chodí pravidelne.

Z diaľnice medzi La Romana a Punta Cana stačí odbočiť na Bayahibe a po pár desiatkach kilometroch sa začne črtať celkom iný svet. Mestečko Los Melones tu takisto každý deň víta pomerne veľké skupiny turistov z celého sveta, no určite to nie je tak, ako v hlavných tepnách dominikánskeho turistického priemyslu. Celé to tu na mňa už od začiatku pôsobilo tak akosi viac rodinne.

Malé krčmičky, pred ktorými posedávali domáci obyvatelia a usŕkali zo svojich nápojov počas horúceho decembrového dopoludnia. Ležérne poflakujúce sa psy na pláži si takisto hľadali svoj kúsok tieňa na to, aby večer mohli sledovať, ako sa po x-tý krát slnko ponorí do vĺn Karibského mora. Všade navôkol sa ozývali tóny pravej karibskej hudby v sprievode bachaty (čítaj bačaty), čo je tanec, ktorý domáci naozaj milujú.

Turizmus si svoju cestu samozrejme prerazil aj tu. Našťastie to nie je v takej masívnej forme a lenivo kolísajúce sa palmy svojimi korunami zakrývajú to, čo človek vybudoval.

Avšak, to čo robí oblasť  Bayahibe jednou z najkrajších na ostrove, je niečo celkom iné. Mestečko Los Melones je aj vstupná brána do Národného Parku Parque Nacional Del Este. Toto je najväčšie lákadlo a domáci obyvatelia o tom veľmi dobre vedia.

Pomerne rozľahlé územie, ktoré sa rozprestiera na celom rovnomennom polostrove spolu s ďalším ostrovom tvoria tento svetový unikát.

Krásne, tiahnúce sa pláže, plné exotických paliem, ktoré všetci tak milujeme. Takéto obrázky nesmú chýbať azda v ani jednej cestovnej kancelárii. Bayahibe je miesto, kde sa takéto fotky dajú robiť od rána do večera a potom zas. Takisto odtiaľto dennodenne vyrážajú lode plné turistov, ktorí chcú vidieť raj na Zemi zvaný Isla Saona.

Je jedno, či sa do Karibiku vyberiete cez leto alebo v zime. Tu je pekne asi stále. Aj moja cesta sa prekrývala s Slovákmi menej obľúbeným ročným obdobím. Avšak, tráviť prelom rokov na tomto mieste bol asi najlepší nápad za posledné mesiace.

O devätnástej hodine miestneho času sme oslávili koniec starého roka na Slovensku. Pohľad na  slnko na sklonku dňa, ktoré sa pomaličky pokorí pred vlnami karibského mora je niečo, čo sa dá pozerať asi každý deň.

Po druhýkrát sme vítali nový rok o polnoci v plážovom bare plnom turistov s Cuba Libre v ruke. Nie je vôbec ojedinelosťou stretnúť tu cudzinca v prítomnosti domácej krásky, ktorú si zaplatí na niekoľko dní a ona mu za to „prejavuje svoju náklonnosť“ spôsobmi, ktoré sú väčšinou známe z filmov 18+. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo chodia turisti do Dominikánskej Republiky..

Na prvý novoročný deň sme naplánovali výlet na ostrov Saona. Mala to byť perla celého Bayahibe. Po zaplatení poplatku za prevoz loďou „a lá Ibiza“, sa dá zhruba po polhodine plavby katamaránom dá dostať k brehom ostrova. Za tento čas, sa nažhavení turisti radi nechajú opíjať karibským rumom s kolou.

Už z diaľky bolo vidieť, že voda je akási ešte viac tyrkysová a na pobreží sa dali sledovať nevinné palmy, okolo ktorých pobehovali rozjarení turisti. Niet sa im čo čudovať. Ani ja som sa už nevedel dočkať toho, ako sa tam budem len tak motať.

Piesok bol ešte svetlejší, ako na predošlých plážach. Bol to akýsi pieskový prach s drobnými úlomkami mušlí. Celé pobrežie tvorili vysoké kokosové palmy, ktorých tieň slúžil, ako ideálne útočisko pred slnečnými lúčmi. Na tomto mieste sa jednoducho nedalo nabažiť tej exotickej krásy, ktorá sa v stotine sekundy zo sna premenila na realitu. V tej chvíli sme boli aj my súčasťou tejto panenskej krásy, akú nedokáže vytvoriť nik iný, ako príroda sama. „Na to aby sa človek dostal do neba, nemusí zomrieť“.

Príjemné prekvapenie bolo aj zistenie, že v cene za lístok na loď bolo aj konzumné na ostrove. Tí, čo to počas cesty neprehnali s rumom, sa mohli z toho tešiť, no a tí, čo si ho dopriali viac sa museli pasovať s „morskou chorobou“ niekde v tieni tohto prekrásneho ostrova. Ako som sa mal neskôr možnosť dozvedieť, tak posádka do turistov nalieva rum zámerne v takých množstvách. Je to kvôli tomu, že rum je lacnejší, ako jedlo. Keď sa niekto opije, tak predsa toho menej zje a biznis ide tak, ako to vyhovuje jeho prevádzkovateľom 😀

Súčasťou národného parku Parque Nacional Del Este je aj prírodný bazén, kde je plytké dno, po ktorom sa dá voľne chodiť a vychutnať si podmorský svet. Asi aj preto si túto destináciu vybrali hollywoodsky filmári na natáčanie nejedného slávneho filmu.

Keď naša loď na tomto mieste zastavila, tak do pár sekúnd na palube nebolo ani nohy. Všetci rozjarene poskákali do vody a hľadali nejakú morskú obeť, ktorá sa s nimi chtiac či nechtiac bude musieť fotiť, ako odhalená celebrita pri náhodnom výlete do ulíc. Asi najcennejším „úlovkom“ boli jednoznačne veľké morské hviezdice. Po nich sa vo vode doslova začalo pátranie 🙂

Ak si nabudúce pozriete niektorý z filmov o karibskom pirátovi, ktorý brázdil tieto vody, skúste si spomenúť na to, že jedno z tých dychberúcich miest, ktoré sú vo filme, bol aj prírodný bazén v lokalite  Bayahibe. Ak budete chcieť nasledovať jeho cesty, tak teraz už viete, ako na to.

Skôr, ako si však nasadnete na loď, určite vyskúšajte, ako sa hrá domino s Dominikáncami. Samozrejme, ak to viete. Ak nie, tak si to aspoň pozriete a zistíte, že zabávať sa dá aj inak, ako sme naučení.

Tip na ďalšiu destináciu sme dostali takisto od toho istého páru. Keďže ich prvý bol viac než skvelý, tak sme si nechali poradiť aj po druhýkrát. Hlavné mesto Santo Domingo spolu s jeho koloniálnou zónou definitívne zmizlo z cestovného itineráru po tom, ako nám o ňom porozprával domestikovaný Čech z Bayahibe.

Polostrov Las Salinas na východe krajiny bola teda naša ďalšia zastávka na ceste okolo krajiny. Avšak, o tom zas niekedy nabudúce 🙂

Aleš Tvrdý

—

Zájazdy rakúskych a nemeckých cestovných kancelárií do Dominikánskej republiky nájdete na stránkach: www.reisen.sk/dovolenka/dominikanska-republika/